Verejné bezplatné školstvo je na Slovensku ohrozené 

Verejné školstvo na Slovensku je zdedený poklad po Márii Terézii. Táto vzdelaná žena pochopila, že bohatstvo krajiny je priamo úmerné vzdelaniu obyvateľstva. Zavedenie povinnej školskej dochádzky a postupnej bezplatnosti základného vzdelania viedlo k zvyšovaniu gramotnosti a vzniku širšej vrstvy vzdelanejších roľníkov, remeselníkov a mešťanov, čo z dlhodobého hľadiska podporilo aj národné hnutia a modernizáciu spoločnosti.  

Pre nás sú verejné bezplatné školy samozrejmosťou, s ktorou vo svojou živote rátame tak, ako že nám z kohútika tečie pitná voda, alebo že nám smetiari vynesú smeti z kontajnerov. Dnešná doba však prináša rôzne výzvy, a teda nie všetko, na čo sme sa spoliehali so samozrejmosťou, aj samozrejmosťou ostáva. Čoraz častejšie prichádzajú situácie, kedy musíme za tieto samozrejmosti bojovať a obhajovať ich nevyhnutnosť. 

Verejné bezplatné školstvo zostáva základným pilierom rovnosti príležitostí vo všetkých európskych krajinách. Najmä v severských školských systémoch je základné, stredné a často aj vysokoškolské školstvo financované z verejných zdrojov a je pre všetkých žiakov bezplatné, bez ohľadu na sociálne postavenie alebo pôvod. Tieto krajiny považujú vzdelávanie za verejnú službu, ktorá je prístupná každému a slúži ako nástroj sociálnej integrácie a rozvoja spoločnosti (EURES, 2024).

Vo Švédsku tvoria 30 % populácie deti cudzincov a investícia do ich vzdelania a integrácie výrazne napomáha Švédskej ekonomike. Viac sme o tom písali v článku zo služobnej cesty v Štokholme – Investícia do detí dnes a švédom v budúcnosti násobne vráti.

Stav školstva na Slovensku podľa analýzy To dá rozum 

Analýza zistení o stave školstva na Slovensku od iniciatívy To dá rozum z roku 2019 ukazuje, že súčasné nastavenie financovania školstva spôsobuje nerovnosti v prístupe k vzdelaniu. Analýza upozorňuje, že školy čoraz viac čerpajú z viaczdrojového financovania, čo môže viesť k vytváraniu rozdielov medzi nimi podľa ich schopnosti získavať ďalšie zdroje (To dá rozum, 2019). Analýza tiež apeluje na základný princíp, že žiadny žiak by nemal byť diskriminovaný kvôli svojmu pôvodu alebo finančnému postaveniu – všetci majú mať rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu.  

Riziká zavedenia platených programov vo verejnom školstve 

Ak by sa vo verejnom školstve začali platiť dlhodobé vzdelávacie programy, môže to viesť k vytváraniu tzv. „dvojitého školstva“ – kde deti z rodín s nižším príjmom budú mať obmedzený prístup k plnohodnotnému vzdelaniu. Tým sa zvyšuje sociálna nerovnosť a znižuje sa prístupnosť vzdelávania pre znevýhodnené skupiny. Podľa analýzy To dá rozum je práve individuálna podpora a prístupnosť vzdelania pre všetkých kľúčovým prvkom úspešného systému, ktorý by mal byť chránený pred komerčnými vplyvmi (To dá rozum, 2019).

Právne limity pri spoplatňovaní škôl vyplývajú najmä z Ústavy SR, školského zákona a zákonov o financovaní škôl, ale aj zo samotného Dohovoru o právach dieťaťa. Tieto normy určujú, čo musí byť bezplatné a za čo môže škola (resp. zriaďovateľ) pýtať úhradu (Ústava SR, 2025).

Limity pri stanovovaní poplatkov 

• Poplatky musia mať zákonný základ: škola ani zriaďovateľ nemôžu „vymýšľať“ ľubovoľné povinné platby nad rámec toho, čo umožňuje právny poriadok (napr. poplatky za školský klub detí, stravovanie či ZUŠ sú upravené osobitne).​ 

• Poplatky od rodičov sú prípustné najmä pri účelových a doplnkových službách (školský klub detí, internáty, strava, základné umelecké školy, jazykové školy, vybrané nadštandardné aktivity ako napr. lyžiarsky výcvik), ak tak výslovne umožňuje zákon alebo všeobecne záväzné nariadenie obce.​ 

Poplatky, ktoré sú zakázané 

• Školné za povinnú školskú dochádzku (1. – 9. ročník ZŠ a zodpovedajúce ročníky SŠ) v štátnych školách. Študent má právo na bezplatné vzdelanie a škola nesmie podmieňovať účasť na vyučovaní zaplatením akejkoľvek sumy (Ústavný zákon č. 460/1992, Čl. 42 ods. 2).
• Povinné poplatky za plnenie častí školského vzdelávacieho programu (napr. povinné predmety, povinné projekty), ak ide o aktivity, ktoré sú súčasťou bezplatného vzdelávania. Ak je aktivita súčasťou ŠVP, škola ju nemôže „spoplatniť“ tak, že bez zaplatenia žiak nemá prístup (Učíme na diaľku, 2020).

Skryté a nelegálne formy spoplatňovania 

Systémové spoplatňovanie „programov“ v štátnych ZŠ (napr. celý bilingválny program alebo „nadštandardné triedy“ platené rodičmi, ktoré prebiehajú v rámci povinných hodín a učitelia sú platení z verejných zdrojov) je považované za nezákonné dvojité financovanie (Inklucentrum, 2025).

Poplatky za mimoškolské aktivity

Všetky povinné aktivity, ktoré sú súčasťou bezplatného základného a stredoškolského vzdelávania vo verejnej škole, musia byť pre žiakov dostupné bez platenia; poplatky môžu byť viazané len na doplnkové, nepovinné alebo osobitným zákonom dovolené služby a vždy bez diskriminácie sociálne slabších rodín (Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, 2008).

Škola by sa dokonca mala vždy pokúšať vytvárať aj možnosti na podporu žiakov, ktorí si aj mimoškolské aktivity (škola v prírode, lyžiarsky výcvik, žiacke sústredenia) nemôžu dovoliť formou podpory z navýšených normatívov pre žiakov so ŠVVP alebo príspevkov od rodičovského združenia. Aj tieto aktivity zamerané na vzťahy, budovanie kolektívu totiž tvoria kľúčovú časť školského vzdelávacieho programu a nikto by nemal byť vylúčený iba kvôli finančným prostriedkom.

Moderné a kvalitné vzdelávanie nesmie byť výsadou len pre niektoré deti

Pokiaľ by sa systémové spoplatňovanie programov stalo integrálnou súčasťou verejných škôl, môžeme s postupom času zabudnúť na bezplatné verejné školstvo. Ako sa hovorí „malá kopa pýta viac“ a teda k pár hodinám plateného bilingválneho programu postupne pribudne príplatok za hejného matematiku, príplatok za lepšiu učiteľku, príplatok za spolužiakov bez špeciálnych vzdelávacích potrieb, príplatok za krajšiu triedu… a rodičia budú platiť, lebo ich deťom to pomáha… Príklady nájdete na našich školách aj v Česku Svět vzdělání: Chtějte pro své děti ve škole něco navíc! – Svět vzdělání.

Motivácia ľudí, ktorí iniciujú vznik platených nadštandardných programov na základných školách, je často pochopiteľná – usilujú sa o kvalitnejšie a modernejšie vzdelávanie, najmä pre svoje deti. Problém však nastáva, keď sa tieto platené programy stávajú súčasťou verejného školstva.

Pod zámienkou skvalitnenia výučby prinášajú do systému prvky selekcie, trhovú logiku a nerovnosť prístupu. Komercializácia časti školského systému síce prináša individuálne benefity, zároveň však rozdrobuje spoločné vzdelávacie prostredie a oslabuje princíp rovnosti šancí. A hoci za tým stoja dobré úmysly, tie samy osebe nestačia na ospravedlnenie dôsledkov, ktoré môžu v dlhodobom horizonte poškodiť verejné školstvo ako celok. 

Verejné bezplatné školstvo je stavebný kameň našej spoločnosti a bez neho sa nám to tu za pár desiatok rokov zrúti ako domček z karát – množstvo detí bude mať druhotriedne, alebo žiadne vzdelanie, nebudú sa vedieť uplatniť na trhu práce, budú chudobní a budú si pomáhať kriminálnou činnosťou. 

Je na mieste zastať si verejné bezplatné školstvo práve teraz, pretože už na mnohých školách nie je samozrejmosťou. Pýtajte sa riaditeľov vašich škôl, prečo platené programy počas povinnej výučby na školách tolerujú a ponúkajú rodičom, ak tým porušujú zákon. Všetci rodičia majú možnosť priplatiť si za vzdelávanie svojich detí v poobedných hodinách, alebo na súkromných školách v súlade so zákonom.

Chráňme si bezplatné verejné školstvo, je zásadným prvkom sociálnej integrácie a tým pádom lepšieho a bezpečnejšieho života v našej krajine. 

Použité zdroje:
1. EURES. Životné a pracovné podmienky v Dánsku [online]. Bratislava: EURES Slovensko, 2024 [cit. 2025-12-15]. Dostupné na: https://www.eures.sk/zivotne-a-pracovne-podmienky-v-dansku/
2. To dá rozum. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku [online]. Bratislava: Iniciatíva To dá rozum, 2019 [cit. 2025-12-15]. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/docs/
3. To dá rozum. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku [online]. Bratislava: Iniciatíva To dá rozum, 2019 [cit. 2025-12-15]. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/analyza-zisteni-o-stave-skolstva-na-slovensku.pdf
4. Slovenská republika. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov [online]. Luxembourg: FRA – European Union Agency for Fundamental Rights, 2025 [cit. 2025-12-15]. Dostupné na: https://fra.europa.eu/en/law-reference/ustava-slovenskej-republiky-12
5. Slovenská republika. Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov [online]. Bratislava: Zákony pre ľudí, 1992 [cit. 2025-12-15]. Dostupné na: https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460/znenie-20251101#cl42-2
6. Učíme na diaľku. Usmernenia: Poplatky [online]. Bratislava: Učíme na diaľku, 2020 [cit. 2025-12-15]. Dostupné na: https://www.ucimenadialku.sk/usmernenia/poplatky
7. Inklucentrum. 1200 eur za vzdelávanie na štátnej základnej škole [online]. Bratislava: Inklucentrum, 2023 [cit. 2025-12-15]. Dostupné na: https://inklucentrum.sk/1200-eur-za-vzdelavanie-na-statnej-zakladnej-skole/
8. Slovenská republika. Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008 [cit. 2025-12-15]. Dostupné na: https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/