Mýty o zmluvách na určito v projektoch

TIsíce matiek, žien a mužov s nízkym spoločenským a finančným ohodnotením – psychologičky, špeciálni a sociálni pedagógovia, asistentky – stoja toto leto pred ďalším nepríjemným životným údelom. Nedostanú napriek zákonníku práce zmluvu na neurčito, nevezmú si hypotéku a deťom sa opäť nedostane stabilná podpora.

Prejdime si základné informácie o tom, prečo sa opätovne projektovým zamestnancom (asistentom, špeciálnym a sociálnym pedagogičkám a psychológom) predlžujú zmluvy na určito. Ako sme písali už vo viacerých článkov (Asistentov či odborných zamestnancov nemožno zneužívaťZmluvy pre pedagogických asistentov alebo projektových zamestnancov len na dobu určitú? Ako to teda je?Koľko financií majú školy na integráciu a prečo asistenti a odborní zamestnanci cítia neistotu v zamestnaní?), argumentov za zmluvy na neurčito po dvoch rokoch je priveľa, naopak opakované predlžovanie nemá rozumnú ani právnu oporu. Prejdime si, aké mýty sa s témou opakovaného predlžovania pracovných pomerov uvádzajú: 

Časté mýty o zmluvách na určito

1. Nie je možné tieto pracovné miesta vytvárať v súlade so štátnym rozpočtom, lebo po ukončení projektu by nemali z čoho financovať náklady na týchto zamestnancov.

ODPOVEĎ: Pozície asistentov je možné financovať zo štátneho rozpočtu a to cez zriaďovateľov, ktorí majú povinnosť zabezpečiť starostlivosť o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zároveň každá škola má v svojom rozpočte  v priemere 30 až 40-tisíc eur ročne navyše za žiakov so špeciálnymi potrebami.  Štát hoci veľmi nedostatočne, ale predsa školám ponúka lotériové financovanie polovice potrieb asistentov aj cez májovú dotáciu. Samotný šk.  zákon v § 94 ods. 4 určuje povinnosť zamestnávať týchto zamestnancov nad 20 detí so ŠVVP. Školy teda majú povinnosť a aj možnosť zo štátneho rozpočtu tieto pozície financovať. Je však jasné, že to nie je dostatočné. Ale ak sa tieto podporné služby nezabezpečia, dochádza k závažným porušeniam medzinárodných dohovorov a ústavných práv detí, výrazne sa znižuje kvalita vzdelávania, duševné zdravie učiteľov, čo spôsobí oveľa závažnejšie ekonomické škody. Tento istý problém ale môže nastať aj pri učiteľovi nemčiny na strednej škole, lebo škola nevie, či sa o rok prihlási na daný odbor dostatok uchádzačov, alebo či nebude atraktívnejší o 5 rokov francúzsky jazyk. Alebo aj týmto zamestnancom začneme dávať zmluvy na určito?

2. Pri projektoch EÚ nemusí byť jasné ich predĺženie

Komora učiteľov je členom Komisie pri štrukturálnych fondov MV OP ĽZ a dohliada v nej a pravidelne upozorňuje na nezrovnalosti fungovania a čerpania štrukturálnych fondov. Bolo by národným ak nie aj medzinárodným škandálom, ak by ministerstvo školstva, ktoré sa aspoň formálne hlási k inklúzii rozpustil takmer 3500 psychológov a špeciálnych a sociálnych pedagogičiek a asistentiek. Projekty teda, žiaľ, sú opakovane predlžované, až kým sa nenájde trvalo udržateľné riešenie, na ktorom sa už intenzívne pracuje a SR je viazaná v rámci Plánu obnovy to aj zrealizovať. Iste, nájdu sa aj také pozície v pracovnej sfére, ktoré môžu byť dočasného charakteru napr. digitálny koordinátor, ktorý môže teoreticky nastaviť v škole procesy tak, že si to škola vie riešiť neskôr aj sama. Ale ak hovoríme o šk. psychológoch alebo asistentov, tam ich potreba rastie. Zároveň sú tu medzinárodne garantované práva detí nielen so zdravotným znevýhodnením k rovnému prístupu k vzdelávaniu. Tieto podporné pozície sú teda nevyhnutné udržať nielen pre účely zákonníka práce, ale aj kvôli samotným deťom, rodičom a pedagógom. Ak riaditeľ školy opakovane predlžuje zmluvy na určito, vytvára nestabilitu, nespokojnosť a fluktuáciu týchto pozícii, znižuje celkovú atraktivitu pedagogických a odborných pozícii a ohrozuje vážnym spôsobom podporné opatrenie pre tieto deti, integritu rodín a duševné zdravie pedagógov, ktorých práva nie sú týmto krokom chránené ani garantované. 

3. Presne na tieto prípady máme kolektívne zmluvy.

Ak ide o § 48 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý výnimočne umožňuje predĺžiť pracovný pomer, ak sa na tom dohodne odborová organizácia (zastupujúca zamestnancov) a zamestnávateľ. Opäť je však potrebné vyjadriť tvrdú námietku, že ide účelové obchádzanie zákonníka práce a významu kolektívnych zmlúv. Uzatvárania zmlúv na dobu určitú cez kolektívnu zmluvu je v rozpore so samotným jej definovaním. Jej úlohou je zabezpečovať zamestnancom lepšie podmienky, nie horšie. V § 231 zákonníka práce sa doslovne píše: „Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon…“ Ak sa do kolektívnej zmluvy dostáva, že kľúčové podporné osoby, ktoré majú všetkým zamestnancom a účastníkom výchovy a vzdelávania (deťom a rodičom) pomáhať pri napĺňaní práv a právom chránených záujmov, majú byť zamestnávané opakovane na dobu určitú, tak dochádza k prekrúteniu zámeru kolektívnych zmlúv. Azda najkomplexnejšie dáta v tomto priniesla analýza To dá rozum (2019), kde je opakovane uvedené, že školy, učitelia volajú po podporných opatreniach ako sú asistenti a psychológovia. Ich nedostatok spôsobuje aj zhoršené pracovné podmienky a duševné zdravie učiteľom. Argument, že takto stanovené opakované cyklenie zmlúv na určito iba pre istý typ zamestnancov v kolektívnej zmluve je v prospech školy ako organizácie a jej zamestnancov je absurdné a nemá ani odborné ani právne podloženie. Žiaľ, odborový zväz školstva OZPŠaV s Komorou učiteľov dlhodobo odmieta spolupracovať a reagovať na tento problém. Je to opäť ďalší smutný odkaz, koho záujmy vlastne takýto odborový zväz zastupuje.

4. Počas mimoriadnej situácie je možné predĺžiť pracovnú zmluvu až 3 krát, resp. tri roky.

Inšpektorát práce popisuje možnosť, ktorá bola schálená počas prvej vlny Covidu, že Zákonník práce v § 252 umožňuje tým, ktorým končí zmluva na určito v čase mimoriadnej situácii, že sa im môže predĺžiť ešte max. o jeden rok alebo jeden krát. MPC, ktoré tento návod ponúka zabudlo dodať ešte tento odsek uvedeného Inšpektorátu: “Cieľom uvedenej novely je predísť prepúšťaniu zamestnancov, ktorým v zmysle doterajšej právnej úpravy už nebolo možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na dobu určitú, avšak následkom ekonomických dopadov súvisiacich s mimoriadnymi opatreniami v súvislosti s ochorením COVID-19 by sa zamestnávateľ nebol schopný zaviazať poskytnúť im istoty pracovného pomeru na neurčitý čas.” A keďže každý zákon má aj dôvodovú správu, ktorá bližšie odôvodňuje zmeny, aj táto zmena má svoju dôvodovú správu, ktorá to vysvetľuje, že je to
na základe podnetov od zamestnávateľov, predovšetkým z automobilového priemyslu.” Kríza totiž spôsobila, že tieto pozície sú ohrozené, to sa však v takomto zmysle školstva nedotýka, projektoví zamestnanci a ich pozície nie sú samotným covidom narušené.

5. V prípade skončenia projektu neskôr budem musieť vyplatiť odstupné.

Áno, v prípade že niekto v SR má zmluvu na neurčito a dostane výpoveď z nadbytočnosti, tak má nárok podľa § 76 Zákonníka práce na odstupné. To platí ale rovnako aj pre zamestnancov odchádzajúcich do dôchodku (vzhľadom k zvyšovanie priemerného veku pedagógov a máme 2/5 učiteľov starších ako 50 rokov) budú tvoriť odstupné bežný výdavok školy. V najbližších 10 rokoch to bude rádovo asi 35.000 zamestnancov, čo pri kvalifikácii, počtu rokov praxe a počtu odrobených rokov u zamestnávateľa môže činiť sumu až 5-násobku jeho platu, čo je mnohonásobne väčšia sekera do štátneho rozpočtu v rozsahu cca. 262 miliónov. Ide o 50-násobne viac financií, ako by stálo odstupné v prípade aktuálnych zamestnancov. V tomto prípade ale si žiadna škola nedovolí o tom diskutovať a tieto financie nemá problém vyplatiť. Ak sa atraktivita učiteľského povolania bude naďalej znižovať, čoskoro budeme v školách už iba vyplácať len dôchodkové odstupné a odchodné. Treba ešte dodať, že bez zmluvy na neurčito si veľmi ťažko zoberú hypotéku a založia či udržia rodinu. Pri veľkom nedostatku pedagógov (mnoho asistentov a špeciálnych pedagógov si rozširuje kvalifikáciu aj o učiteľstvo) týchto ľudí priam vyháňame zo školstva.

Realita v číslach? Kto na koho dopláca? 

Podľa aktuálnych platových taríf by odstupné v prípade zmluvy na neurčito vyšlo školu len 7 % z toho, čo škola za tie roky získa na ich podpore. Títo zamestnanci prinášajú do škôl desaťtisíce eur ročne a ak by raz museli odísť, bude im treba možno vyplatiť odstupné vo výške pár tisícov eur. Takéto odstupné sa bežne dáva aj učiteľom dôchodcom a školy z toho nekrachujú. 

počet rokov praxemzda v hrubomcena práceodstupné 2-4 rokov odstupné 5-9 rokov odstupné 10-19
 
Asistent s VŠ10942,5 €1 274,2 €1 274,2 €2 548,5 €3 822,7 €
psychologička/ špeciálny pedagóg s 1.atestáciou101 229,0 €1 661,6 €1 661,6 €3 323,2 €4 984,8 €
financie školy za integráciu*1030 000,0 €120 000,0 €240 000,0 €450 000,0 €
% odstupného pri 6 zamestnancoch z financií integrácie   7,0%7,0%5,6%

V EÚ projektoch máme aktuálne k 31.3.2022 asi 3492 zamestnancov, z čoho cca. ¾ tvoria asistenti. Odstupné za týchto zamestnancov by stálo podľa čísel v tabuľke vyššie za celé SR v priemere asi 5-10 mil. eur, čo by vzhľadom k navýšeným normatívom (82 miliónov eur ročne) len v základných školách tvorilo iba 9 % z financií určených priamo na podporu žiakov so ŠVVP. Toto číslo by ešte výraznejšie klesalo, ak by sme si uvedomili, ako vyzerá táto suma za obdobie 3 školských rokov, kedy budú trvať europrojekty a tým pádom školy veľmi ušetria a nemusia na tému integrácie míňať na to určené financie.

Čo prinášajú a čo berú asistenti a školské podporné tímy školám?

Namieste vyvstáva otázka, aké sú skutočne benefity týchto tisícov zamestnancov v školách. Ako by vyzerali školy, ktoré si na podporu zvykli a zrazu by zmizla? Čo by to znamenalo pre učiteľov, aké povinnosti by sa im opäť vrátili? Nestoja nám skutočne títo ľudia za to? Nepotrebujeme ich v školách? Sú skutočne iba nadštandard?

Benefity ak budú v školáchRiziká ak odídu
Už viac ako 2 roky nestoja títo zamestnanci školy takmer nič a najbližšie roky ani nebudú.Dostanú výpovede a jedny Vianoce budú mať učitelia o 9 % nižšie odmeny
Starajú sa kompletne o stovky dokumentov (Návrhy, IVP, správy, zápisnice) pri žiakoch so ŠVVP a žiakoch v rizikuTriedni učitelia si budú kompletne opäť robiť dokumentáciu k integrácii sami, vrátane prerábania IVP, kde budú vymýšľať, ako nahradiť asistenta a psychológa a to za ten istý triednicky príplatok 30-50 eur mesačne.
Stovky stretnutí ročne s rodičmi, kuratelou, poradňou, žiakmi pri riešení problémov, kariérových výziev a i.Riaditeľ školy a pedagógovia budú opäť riešiť väčšinu problémov v škole s rodičmi a inštitúciami.
preventívne programy, reedukácie, mediácia konfliktov, intervencia, poradenstvo, konzultácie.Učiteľ je v jednej osobe všetko – poradca, asistent, konzultant, mediátor a psychológ.
Vyrušovanie detí na hodinách, dopisovanie písomiek, drzé správanie, agresivita, šikana – pravidelne nabehne rýchla rota v podobe ŠPT a PA.Učitelia musia na hodinách zvládnuť 28 detí, cudzincov, integrovaných, nadaných i slabších. All in one. All inclusive.
Učiteľ zažíva podporu, má sa s kým poradiť, podeliť, spolupracovať, pripravovať náročnejšie aktivity a inovácie pri učení, odchádzať domov v pracovnej dobe.Atraktivita učiteľského povolania a duševné zdravie učiteľov výrazne klesá, noví mladí do škôl neprídu, ak nemajú vytvorené podmienky.

Metodicko-pedagogické centrum napriek tomu, že o tomto probléme vedia, nielenže sa za týchto 3500 ľudí kľúčových ľudí nepostavilo v súlade s cieľmi národného projektu POP I. a II., ale ešte im aj ponúkajú priamo návody a skratky, ako obchádzať riadny pracovno-právny proces (otázka č 18).

Na záver treba dodať, že školy na Slovensku sú hlboko podfinancované. Riaditelia škôl sú čarodejníci, ktorí gazdujú s veľmi nízkym finančným budgetom. Ale za to určite nemôžu ani asistenti, ani školské podporné tímy. Ich dôstojné ohodnotenie je to najmenej, čo môžu riaditelia škôl urobiť.

Viktor Križo

Čítajte aj

Menu