Individuálny vzdelávací program je jedna z tých vecí v školstve, ktorá vyvoláva veľa nejasností, otáznikov a dohadov. Legislatíva o tomto dokumente hovorí veľmi málo a mnohé odporúčania aj z minulosti sa meniacimi spoločenskými a vzdelávacími podmienkami strácajú užitočnosť. Po internete i rôznych metodických materiáloch sa roky šíria rozličné formuláre IVP, pričom niektoré vykazujú takmer známky diplomovej práce. Ukážka je napr. príručka VUDPaP: Školský špeciálny pedagóg v prílohe č. 7, kde autori predstavili 20 stranové IVP. Takéto rozsiahle texty už svojou podstatou vytvárajú skôr segregáciu, byrokraciu a nadmernú záťaž, ktorá sa následne prejaví v nedostatku flexibilnej a na človeka zameranej podpore.
V celej odbornej a pedagogickej diskusii o IVP vzniká základný problém: Ako IVP urobiť živým dokumentom, ako papierové IVP pretaviť aj viac do žitého IVP. Pokúsime sa v tomto článku priniesť niekoho mýtov a k nim vysvetlenia a usmernenia, ktoré by mohli pomôcť ušetriť čas, získať efektivitu, súlad s legislatívou a zamerať sa na žité IVP. Uvádzame teda niekoľko najčastejších mýtov z praxe, ku ktorým, žiaľ, mnoho rokov prispieva aj samotná štátna školská inšpekcia:
Mýtus 1: Názov IVVP a IVP je to isté
Školský zákon už od roku 2008 vytváral v tomto pojme zmätok, nakoľko sa v zákone používali oba pojmy, hoci IVP častejšie, IVVP iba raz pri menovaní ďalšej povinnej dokumentácii v § 11, hoci v starom tlačive Návrhu sa používalo tiež len IVP. Názov IVP pochádza bol prevzatý zo zahraničného pojmu IEP (individual educational plan). Je možné, že sa teda zmätočne používal aj tento slovenský preklad IVP a adaptácia na naše delenie výchovnej a vzdelávacej zložky a následne s tým spojené IVVP. Hoci dodnes školský zákon oddeľuje výchovu a vzdelávanie, pojem IVP bol prebratím z anglického originálu priamo do legislatívu malý svetielkom prepojenia oboch zložiek do jedného pojmu „vzdelávací“. Aktuálne už nikdy v školskej legislatíve sa pojem IVVP nepoužíva. Vypadol 1.9.2014 zo školského zákona. Z praxe však neodišiel, žiaľ, dodnes, lebo si to mnohí ani nevšimli, keďže osveta zo strany ministerstva je roky veľmi slabá až žiadna.
Mýtus 2: IVP sa má vypracovať každý rok
Ide o prax, ktorá sa zakorenila v školách posledné desaťročie, ale nikdy nemala oporu v školskom zákone. Prispela k tomu nemalým podielom aj štátna školská inšpekcia. Dôvodom možno bolo presvedčenie aktualizovania učebných osnov v jednotlivých predmetoch v každom ročníku, požadovanie hodnotenia IVP zakotvená v starom tlačive Návrhu do r. 2018, ktoré tiež nebolo stanovené legislatívou, ale skôr (ne)usmerňovaním zo strany MŠ SR. IVP sa teda nemusí a ani nemá vypracovávať každý rok, určite nie nanovo. Je to kontinuálny dokument, ktorý ide s dieťaťom celú jeho vzdelávaciu dráhu. Dopĺňa sa vždy vtedy, keď je potrebné, kedykoľvek, aj po týždni, ale aj po 3 rokov. Treba si uvedomiť, že ide o papier, to čo je oveľa dôležitejšie je to, čo sa skutočne robí, čo je žité a podporuje dieťa. Nie všetko musí byť na papieri. Pri aktualizácii, dopĺňaní IVP treba skôr prihliadať na väčšie zmeny, nie tam zapisovať každé učivo, lebo je následne IVP viac byrokracia.
Mýtus 3: Hodnotenie IVP sa robí raz ročne
Oäť ide o nepravdivé a rozhodne neaktuálne opatrenie. Staré tlačivo obsahovalo položku hodnotenia, ale nestanovovalo ani rozsah, ani konkrétnu povinnosť, skôr išlo o možnosť systémovej kontroly posunov dieťaťa. Od tejto veci sa ale taktiež v r. 2018 ustúpilo vznikom nového tlačiva, ktoré bolo zredukované na minimum (aktuálne od 31.5.2023 je tlačivo úplne zrušené novelou šk. zákona). Vypisovanie množstva koloniek sa ukázalo ako nezmyselné a často to viedlo skôr k formalizmom, ako na to vo svojich každoročných správach upozorňovala aj inšpekcia. To, čo dieťaťu pomáha je skutočná podporná sieť ľudí okolo dieťaťa, nie papiere. Papiere majú byť skutočne minimálne a zachytávať skôr základné piliere, hlavné zákonné úpravy hodnotenia žiaka, obsahu, dochádzky a pod., ktoré sú vážnejším zásahom a zmenou oproti iným žiakom. Hodnotenie IVP teda už od r. 2018 netreba realizovať a čas a energiu treba venovať stretnutiam a ústnemu hodnoteniu a sledovaniu žiaka.
Mýtus 4: Do IVP treba prepísať odporúčania zo správy
Ako sme už podrobne popísali v článku Čo znamená, že IVP musí byť v súlade s odporúčaniami poradenského zariadenia? musíme zdôrazniť, že súlad neznamená totožný prepis. Aj preto novela šk. zákona k 31.5.2023 opravila slovo súlad za “na základe odporúčaní”. ŠPT musí poradenskú správu prečítať, porozumieť jej, ideálne aj prekonzultovať s poradenským pracovníkom a do IVP prakticky aplikovať tieto odporúčania, nie ich prepísať. Úlohou poradenskej správy nemôže byť určovanie, v ktorej lavici má žiak sedieť, ako majú byť hodnotené jednotlivé predmety, či koľko hodín má dieťa tráviť na vyučovaní. Úlohou správy je napísať napr., že dieťa je ľahko unaviteľné a potrebuje vytvoriť zvládnuteľný režim vyučovania. Úlohou ŠPT je to namieru našiť, dohodnúť s triednym učiteľom a rodičom, koľko kedy a v akých krokoch sa upraví dochádzka alebo striedajú činnosti s celou triedou a individuálne, či zavedenie relaxácie a pod. Ani IVP však nemôže obsahovať úplne presné súradnice, lebo dieťa sa denne mení, aj jeho potreby. Iba žité IVP, ktorým je triedny učiteľ, školský špeciálny pedagóg či asistent, dokáže na mieru našiť podporu každý deň. Čiže poradenská správa je určenie smeru, IVP je konkrétnejšie a stručné základné miľníky a žité IVP každý deň je flexibilný systém podpory „tu a teraz“ každý deň. Niektoré odporúčania poradenskej správy môžu byť v danej triede a kontexte už neaktuálne, lebo dieťa veci zvláda a nepotrebuje danú podporu. Alebo naopak, niečo môže chýbať, čo mohlo poradenského pracovníkovi uniknúť. Dôležité je, aby IVP nebolo výslovne v rozpore so správou. Vtedy treba konzultovať a aspoň mailom sa dohodnúť, ako to teda bude. Mail je relevantným podkladom na úpravu IVP či správy. Nie je potrebné na všetko hneď vydávať správu.
Mýtus 5: IVP netreba posielať pri prestupe žiaka do inej školy
Hoci táto veta nie je pravdivá, lebo IVP je povinnou dokumentáciou a teda v rámci prestupu sa posiela všetka povinná dokumentácia, predsa neznamená automaticky prestup aj presné pokračovanie v tom istom smere podpory ako na predošlej škole. Môže ale aj nemusí to tak byť. Veľmi to záleží od podmienok a fungovania tej ktorej školy. Žiaľ, na Slovensku nemajú všetky deti vo všetkých školách rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu. IVP je veľmi dôležitý dokument pre novú školu žiaka pri prestupe, ale zároveň môže byť nefunkčný a nepoužiteľný v novej škole. Lebo dieťa potrebuje už len samotným prestup nové podporné opatrenia, alebo vďaka skvele fungujúcej triednej učiteľke a atmosfére v triede oveľa menej podpory, lebo je automaticky inkluzívne prítomná v danej škole. Ideálny prípad je, že dieťa plynule a kontinuálne pokračuje v podporných opatreniach a IVP, prípadne sa akurát niečo doplní alebo vynechá k predošlému IVP. V horšom prípade sa vypracuje úplne nové IVP, lebo staré je nepoužiteľné, formálne alebo ani neexistuje.
Mýtus 6: IVP podpisujú všetci učitelia aj CPP
Problematiku podpisovania IVP sme podrobne opísali v článku Kto všetko má podpisovať IVP? Na jednej strane nikto okrem rodiča nedáva súhlas. Riaditeľ sa môže podpisom vyjadriť, že ho vie zabezpečiť. Môže byť však podpis niektorých aktérov zárukou dohody a istoty, že sa podpora dieťaťu bude poskytovať. Alebo to môže byť potvrdením, že dotyční zamestnanci sú informovaní, čo sa ale dá zabezpečiť aj jednoduchým poslaním cez mail alebo elektronickú triednu knihu, či informovaním na porade aj cez zápisnicu a umiestnením IVP v priestoroch zborovne. Prax je v tomto rôzna od fanatického a nezmyselného podpisovania všetkého a všetkými až po minimalistický model, ktorý škole šetrí čas a energiu pre skutočnú podporu dieťaťa.
Mýtus 7: Zmeny v IVP treba urobiť cez dodatky alebo urobiť nové IVP
Legislatíva v tomto neurčuje žiadne presné smerovanie ako upravovať a aktualizovať IVP. Vyhrať môže iba zdravý rozum a environmentálny prístup. Ak škola tlačí neustále nejaké papiere a sto krát a trojmo a podobne, tak zbytočne vyučuje deti na Deň zeme alebo v projektových dňoch o ekológii, digitalizácii a efektivite. Prierezové témy sa majú v škole najmä žiť, nie verbálne deklarovať a vyučovať. Koľko škôl si píše na stránke zelená škola? A koľko z nich tlačí každú chvíľu nejaký papier, IVP každý rok a pod.? Pri dnešnej digitalizácii by sa už takmer nič nemuselo tlačiť. IVP nie je nevyhnutné mať vytlačené a podpísané. Rodič môže súhlas vyjadriť aj emailom a do IVP sa elektronicky vpíše pozn., že rodič dostal IVP vtedy a vtedy emailom a vyjadril s ním informovaný súhlas. Samozrejme, osobné stretnutie by to malo predchádzať, ale následne sa dá urobiť už iba emailový súhlas. Nič sa nemusí v skutočnosti tlačiť. Dá sa to spraviť aj tak, že digitálne zručnejší rodič to vie aj elektronicky podpísať a poslať späť škole. Ak už sa IVP naozaj tlačí, postačí jeden originál, ten sa podpíše a rodičovi sa zašle mailom sken alebo fotografia. Alebo dostane faksimile word/pdf verziu. Ak školská špeciálna pedagogička IVP zašle všetkým zainteresovaným zamestnancom vrátane riaditeľa cez elektronickú komunikáciu, je to dostatočne preukázateľný dôkaz, že boli informovaní, príp. mali možnosť to doplniť, pripomienkovať. IVP môžu byť na zdieľanom disku školy alebo originálny vytlačené v zborovni. Ak sa niečo v IVP mení, stačí perom do IVP dopísať poznámku, čo sa dopĺňa/ruší, k akému dátumu a kedy a ako o tom boli informovaní zainteresovaný a kedy a ako vyjadril súhlas rodič. To je možné dopísať aj do zdieľanej elektronickej verzie IVP. Dôležité je, že v IVP je záznam o zmene, nie aby sa tlačilo celé IVP odznova a vonkoncom nie každý rok.
Mýty postupne budeme aj naďalej dopĺňať ako sa budú objavovať podnety z praxe. Prečítajte si aj všetky naše články k tejto téme: