Informovaný súhlas. Potrebujete ho?

Odpovedáme na otázku, či sú potrebné informované súhlasy pri práci školského podporného tímu alebo CPP v škole.

AKTUALIZOVANÉ k 1.1.2026.

Stále viac sa opakuje v školách otázka, či je potrebné na prácu školského podporného tímu (školský psychológ, školský špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd a pod.) používať informovaný súhlas. Pozrime sa bližšie na to, čo na to zákon o ochrane osobných údajov.

Zákon o ochrane osobných údajov 18/2018 uvádza viacero spôsobov, ako získavať a spracúvať osobné údaje. Jedným z právnych základov je aj zákonná povinnosť. V našom prípade je to školský zákon, ktorý v § 11 ods. 6 určuje školám a školským zariadeniam, že majú právo získavať a spracúvať o žiakoch, deťoch a ich zákonných zástupcoch údaje v uvedenom rozsahu.

Zákon o ochrane osobných údajov uvádza, že získavanie a spracúvanie osobných údajov sa nemusí riadiť iba informovaným súhlasom dotknutej osoby, ale môže mať právny základ aj v inej zákonnej úprave, v našom prípade školský zákon, ktorý umožňuje školám získavať osobné údaje bez ďalšieho súhlasu. Pýtať informovaný súhlas je teda duplikácia a vytváranie zmätku.

Ak by sme chceli, aby školský psychológ, či iný pracovník školy získaval informovaný súhlas preto, aby mohol získavať a spracúvať osobné údaje v rozsahu, v akom to § 11 ods. 6 zákon škole umožňuje, bola by to nadbytočná duplikácia, byrokracia a mohlo by to spôsobiť aj zmätok, ak by rodič takýto neodôvodnený súhlas chcel vziať späť. V tomto prípade to však možné nie je, pretože škola spracúvava informácie, ktoré následne archivuje vo vysvedčeniach, výkazoch a správach alebo zdieľa ďalej pri prestupe alebo prechode žiaka na vyšší stupeň vzdelania. Tieto archivárne údaje nemôžu byť skartované na podnet rodiča.

Ďalším dôvodom pre informovaný súhlas môže byť to, že ho priamo určuje niektorý zo zákonov. Ak si otvoríme školský zákon, zistíme, že sa tam informovaný súhlas používa len niekoľko krát a to v kontexte: organizovania mimoškolských aktivít, preradenia do špeciálnej triedy/školy, nultého ročníka, oslobodení od dochádzania do školy, aktivitami nad rámec ŠkVP a pod. Na žiadnom mieste v zákone sa nestanovuje osobitný súhlas s intervenciou alebo činnosťou odborných zamestnancov škôl alebo školských zariadení. Od 1.1.2026 sa pre zariadenia poradenstva a prevencie zavádza nová povinnosť – informovaný súhlas na odbornú činnosť (v § 130 ods. 8-10 šk. zákona). Už od 1.1.2023 to vyžadovala aj vyhláška 22/2022 o poradenských zariadeniach v § 2 ods. 5 a 6. Zákon po vzore vyhlášky uvádza aj výnimky takéhoto súhlasu, kedy netreba takýto súhlas:

a) v rámci prevencie alebo krízovej intervencie v škole alebo v školskom zariadení v rozsahu podľa výkonových a obsahových štandardov výchovného poradenstva,
b) na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo
c) na žiadosť dieťaťa.

Školský zákon to zdôrazňuje opakovane aj v § 7 ods. 14, že škola na prítomnosť zamestnancov CPP (alebo aj iných štátnych orgánov – polícia, kuratela) nepotrebuje od rodičov súhlas, ak vykonávajú prevenciu (preventívne programy, depistáže, skríningy, besedy, diskusie, sociometrie) alebo krízovú intervenciu (sem by patrilo aj riešenie akútneho šikanovania) a rovnako pre tento účel nepotrebuje súhlas CPP ani pre svoju činnosť v poradni. Zároveň nie je možné odňať dieťaťu právo, aby sa na školu či školské zariadenie obrátilo aj z vlastného podnetu, ak je to v jeho najlepšom záujme. Psychológ či iný odborník musí naliehavosť a oprávnenosť takejto požiadavky dieťaťa vedieť posúdiť alebo sa supervízne poradiť.

Musíme sa pozrieť ešte bližšie na určenie činnosti, ktorú majú jednotliví zamestnanci vykonávať, čo stanovuje nielen školský zákon (napr. § 131) ale najmä zákon 138/2019 od § 21 – 27. Všetci títo zamestnanci majú stanovenú svoju činnosť, ktorú majú vykonávať s deťmi alebo žiakmi a ich zákonnými zástupcami. Na rozdiel od lekára, ktorý poskytovanie svojej činnosti má podmienenú informovaným súhlasom priamo v zákone 579/2004 o zdravotnej starostlivosti (§ 4 ods. 4). Nakoľko ministerstvo školstva rezignovalo na usmerňovanie škôl nielen v tejto oblasti, vydal Úrad pre ochranu osobných údajov v tejto oblasti aj Metodiku osobitne pre školstvo.

Ďalším právnym základom pre informovaný súhlas by mohli byť Štandardy odborných činností (§ 130 šk. zákona), ktoré stanovujú výkon odborných činností. Tieto štandardy ako nižší právny predpis nemôže určovať zamestnancom ani školám, či CPP nové povinnosti nad rámec zákona. Tvorcovia štandardov si spočiatku mysleli, že to možné je, ale po kritike štandardy prepracovali a od 8.7.2025 je informovaný súhlas iba odporúčaním, ale nie povinnosťou. Môj odborný názor je, že takýto súhlas nemá v aplikačnej praxi zmysel a môže spôsobiť mimoriadne ťažkosti až zabrániť výkonu odborných činností, ktoré sú pre dieťa v školskom systéme nevyhnutné – riešenie konfliktov, poradenstvo, individuálna podpora.

To, že nie je potrebné pýtať na činnosť zamestnancov škôl špeciálny súhlas, neznamená, že zamestnanci nemajú zákonnú informačnú povinnosť. Škola i rodič (§ 144 ods. 1, 6 a 7) sú povinní sa vzájomne informovať pri podpore najlepšieho záujmu dieťaťa. Takéto informovanie zahŕňa transparentné zverejňovanie školského vzdelávacieho programu, školského poriadku, činností školského podporného tímu na webe (napr. ukážka 1), na nástenke, počas rodičovských združení, priamym informovaním žiakov počas vyučovania i záznamom v triednej knihe, cez informačné systémy škôl (napr. Edupage, eŠkola a pod.) Poskytovanie informácii má byť dialogické, zamerané na vzájomnú komunikáciu, ujasňovanie a spoluprácu, nie iba jednostranné stanovenie.

Poďme však späť k vašej otázke: „Má si školský psychológ/školský špeciálny pedagóg a ďalší pýtať súhlas napr. na prácu s triedou, alebo individuálnu prácu s dieťaťom v škole v súlade so svojou náplňou práce?“ Odpoveď znie: Nie. Nie je na to právny základ. Psychológ pri takejto práci nezískava a nespracúva údaje iné ako tie, ktoré mu zákon umožňuje získavať a spracúvať (ak by áno, tak by súhlas samozrejme potreboval, napr. ak by fotil alebo natáčal prácu žiakov pre účely orientačnej či skupinovej diagnostiky a i).

Problematika súhlasov je veľmi citlivá etická otázka, ale zároveň v školstve sa vysoko nadužíva pri zavádzaní podporných profesií do škôl. Práca školského psychológa je rovnako dôležitá ako práca učiteľa fyziky alebo práca riaditeľa. Všetky profesie sa vzájomne a komplementárne dopĺňajú v napĺňaní toho istého cieľa výchovy a vzdelávania a nikto dnes nespochybňuje, že učiteľ si súhlas na svoju činnosť nemusí pýtať.

Tému spracoval:
Viktor Križo