Pri viacerých advokačných aktivitách v nastavení inkluzívnejších kritérií pre prijímanie žiakov na stredné školy (zdravotné školy, stredná pedagogická škola) sme zažívali ochotu riaditeliek a riaditeľov diskutovať a hľadať riešenia ako zladiť potreby škôl, študijných odborov a študentov. Inkluzívne vzdelávanie je totiž o podpore všetkých a k tomu patrí aj hľadanie ciest.
Narážali sme na rozličné kritéria prijímania. Od tých veľmi otvorených a podporných pre všetkých študentov až po menej vhodne nastavené.
Ako vidíme tento problém v Inklucentre?
Inklucentrum verí, že inkluzívne vzdelávanie nie je o tom, aby všetci robili všetko; aby všetci mali vysoké školy, aby všetci boli riaditeľmi či lekármi. Zdieľame presvedčenie, že je to o podpore potenciálu každého človeka a ten je veľmi rozmanitý. Každý má svoju cestu. Zároveň to nikdy nie je len individuálna cesta a rozvoj, ale aj rozvoj v spoločenstve s ostatnými. A tak byť lekárom neznamená iba rozvoj potenciálu jednotlivca, ale aj služby druhým a teda vyžaduje isté predpoklady a zručnosti, bez ktorých by táto služba nebola dostatočne kvalitná. Sme presvedčení, že oba rozmery spolu úzko súvisia.
Čo sme identifikovali ako riziká v systéme?
V rámci riešenia rozličných podnetov od rodičov a škôl sme narazili na tieto riziká systému:
Nerozlišuje sa dostatočne medzi diagnózou a funkčnosťou človeka – predpokladá sa, že niekto s aspergerovým syndrómom to či ono nemôže robiť. Vedecké neuropsychologické poznanie vo vyspelých krajinách dokazuje niečo iné. Mozog človeka je plastický a dokáže neuveriteľne adaptívne a rastovo fungovať. Oveľa viac sa teda uvažuje v kategórii funkčnosti, čo ten konkrétny človek aktuálne vie alebo zvláda. A to síce môže ale aj nemusí byť ovlyvnené diagnózou. Z toho vyplýva, že kritéria prijímacích pohovorov by v zásade nemali byť postavené na druhu „diagnózy“. Samozrejme, môže byť prípad výraznejšieho prepojenia diagnózy a funkčnosti, napr. učiteľka v materskej škole a ťažšie formy NKS.
Systémový problém v školskom výpočtovom stredisku
V systéme Školského výpočtového strediska ministerstva školstva sme objavili dlhodobo prítomne kategórie, ktoré nezodpovedajú inkluzívnej, legislatívnej ani vedeckej filozofii problematiky. Používajú sa tu nevhodné pojmy ako „bežný žiak“ alebo „vlastný vzdelávací program“. Nesprávne je tu možnosť, aby si školy nastavovali k svojím odborom kritéria podľa diagnóz. A následne aby si rodičia a základné školy vedeli vyhľadávať vhodné odbory pre dané diagnózy. Takéto kategorizovanie nie je vhodné.
Rýchla reakcia na náš podnet
Našťastie ministerstvo školstva a sekcia inkluzívneho vzdelávania na náš podnet rýchlo zareagovali a systém obratom zmenili. A v tejto veci sa pripravujú ďalšie zmeny. Veľmi sa tejto otvorenosti a ochote nastavovať veci v súlade s najnovším vedeckým poznaním tešíme.
Návrhy na zlepšenie kritérií prijímania na školy
V rámci funkčnosti považujeme za vhodnejšie, ak si školy stanovia kritéria funkčnosti študenta a k tomu príslušné prijímacie konanie. Napríklad: Študent musí vedieť plynule čítať text, mať funkčný zrak pre výkon povolania, plynulú reč bez nápadností (NKS) a podobne.
Navrhujeme aby školy kvalitatívne opísali, ktoré zručnosti musí študent mať a zvládať, aby mohol študovať na danom odbore. A na to je tu systém kariérového poradenstva, ale aj poradenské zariadenia, aby pomáhali rodičom a študentom správne sa rozhodnúť a vybrať si.
Následne má škola prijímacie pohovory (písomné, ústne), kde overia dané kritéria testom, pohovorom a pod. A čo najtransparentnejšie a merateľne vyhodnotí. Je dôležitá, aby o objektivite neboli zbytočné pochybnosti, aj keď istá subjektivita k životu aj patrí.
Niektorí študenti so ŠVVP potrebujú na prijímacích pohovoroch aj isté úpravy vzhľadom k svojmu znevýhodneniu. Úpravy majú byť urobené tak, aby nezasahovali do podstaty kritérii, ktoré škola sleduje. Ak je škola zameraná na elektrotechnický odbor, čas nemusí zohrávať rolu a teda je možné dať študentom, ktorí to potrebujú viac času. Ale možno v prípade športovej prípravy môže byť čas dôležitý a takáto úprava by mohla spôsobiť, že študent nakoniec nezvládne nároky daného odboru.
V Inklucentre si prajeme, aby všetci študenti mali rovnakú šancu a príležitosť. Ak nespravia prijímačky, je to férové, pokiaľ boli kritéria transparentné, aspoň väčšinovo merateľné a postavené nie na diagnóze či diskriminácii, ale na otvorenosti všetkým podľa ich možností a potrieb odboru.
Viktor Križo