Aký je rozdiel medzi IVP, podpornými opatreniami a podpornými úrovňami?

Veľmi zaujímavá otázka, na ktorú nemáme nikto ešte postačujúcu odpoveď je, ako sú prepojené tri systémy podpory:

1. Individuálny vzdelávací program určený pre deti so ŠVVP
2. Podporné opatrenia určené jednak pre všetky deti (tzv. všeobecné), pre deti v dočasnej kríze alebo ako opatrenia pri osobitných rizikách (cielených) a pre dlhodobé alebo trvalé riziká (špecifické). Delenie PO vychádzalo z Plánu obnovy a odolnosti, ale do novely šk. zákona sa takého delenie dostalo až 1.1.2026.
3. Podporné úrovne od prevencie na úrovni triedy (1 stupeň podpory) cez cielenú podporu ŠPT (2 stupeň) až po špecifickú podporu v poradenskom systéme (3 – 5 stupeň).

V systéme podporných opatrení je IVP (úprava obsahu, metód, foriem, prístupov) lokalizované na úroveň cielených a špecifických podporných opatrení a zároveň by patrilo do podpornej úrovne 2. stupňa.

Vyvstáva samozrejme prirodzene otázka, na čo bolo potrebné vytvárať tri systémy podpory, či nebolo namieste, aby ľudia v systéme mali jeden logicky usporiadaný systém. Všetky tri systémy v praxi súbežne vytvárajú množstvo nejasností, duplikácii a zmätku. Inklucentrum žiadalo opakovane od VUDPaPu aj NIVAM, aby oba systémy zjednotili a predstavili verejnosti iba jeden podporný systém. Dieťa, škola ani poradenské zariadenie nepotrebujú denne riešiť štylistické cvičenia a detektívne hľadať pomoc v stovkách strán štandardov, katalógu podporných opatrení, v zákonoch či usmerneniach inšpekcie, poradenských správach a IVP.

Pôvodná koncepcia podporných opatrení totiž počítala s tým, že sa rozsiahlejšie upraví a zruší starý koncept integrácie (čo sa aj udialo), zruší navýšený normatív na ZZ a nadanie, čo by rozhodne dávalo zmysel. Prepojenie reformy VUDPaPu a NIVAM by vyžadovalo len niekoľko koordinačných stretnutí a úpravu v legislatíve.