Čo je dôležité do poradenskej správy písať a čo nie? 

AKTUALIZOVANÉ k 1.1.2026.

V praxi sa ukazuje, že veľké napätia vznikajú okolo poradenských správ. Jednak čo do nich dať, ale aj čo nedať, aby to zároveň pomohlo, ale nespôsobilo neprekonateľné bariéry. Toto sú naše odporúčania v súlade s legislatívou a princípmi inkluzívneho vzdelávania a tiež Metodickým usmernením ministerstva: 

1. Správa môže byť iba jedna, buď pokiaľ odborník v poradni usúdi, že nie je potrebné vyšetrenie iného odborníka, alebo mu postačí konzultácia s iným odborníkom a správu vydá sám, ale ju vydá v spolupráci, napr. psychológ s logopédom.
   
   Pre školy aj klientov môže byť oveľa užitočnejšie mať jednu komplexnú správu, ako dve správy, ktoré obsahujú neraz duplikované informácie. Pre účely podpory žiaka a dokumentácie postačí jedna správa, neexistuje zákonné obmedzenie, kto ju vydáva (môže aj sociálny pedagóg). A ani príkaz, ktorý by nutne vyžadoval nejaké konkrétne ďalšie vyšetrenie (napr. pedopsychiatra pri ADHD a pod.). Štandardy odborných činností niekde odporúčajú viac alebo menej aj iné odborné vyšetrenia, finálne to však posúdi vždy odborník z poradenského zariadenia.

2. Správa má byť stručná a má najmä určiť mieru ŠVVP a podpory žiaka. 

3. Ideálna právna formulácia stanovenia podpory žiaka so ŠVVP je:

"Na základe výsledkov diagnostiky potvrdzujeme, že XY je podľa § 2 písm. n) žiakom s vývinovými poruchami učenia (dys, fys, cis - ale nie je to nutné) a následne podľa § 2 písm. j) šk. zákona 245/2008 Z. z. je žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami."

4. Nakoľko podľa § 7 a § 7a) šk. zákona sa zdôrazňuje podpora „na základe vyjadrenia poradenského zariadenia“, je potrebné odporúčania formulovať opatrne tak, aby sa neobmedzovali rozmanité možnosti podpory žiaka a neurčovala sa direktívne presná cesta (napr. postup podľa A variantu, vypracovať IVP, iba slovné hodnotenie a pod.). Od 1.1.2026 sa slovo odporúčanie nahrádza slovom vyjadrenie práve preto, aby školy nekopírovali odporúčania CPP otrocky a doslovne, ale aby zariadenia poradenstva a prevencie formulovali odborné vyjadrenia a škola ich aplikovala zdravým rozumom a primerane. Nie doslovne.

5. Ak je v škole školský podporný tím, veľmi odporúčame podľa miery kompetentnosti a dôvery prenechať mu v správe dostatok priestoru pre slobodu prenesením kompetencií: „Školský podporný tím primerane upraví podmienky, obsahy, formy, metódy a prístupy v Individuálnom vzdelávacom programe žiaka podľa jeho aktuálnych potrieb.„

6. V závislosti od miery schopnosti školy aplikovať vyjadrenia a podporne pôsobiť na deti poradenské zariadenie môže prísnejšie/striktnejšie alebo menej prísnejšie určiť jednotlivé druhy opatrení. 

7. V poradenskej správe môže byť veľmi vhodné niektoré opatrenia predvídať a už dopredu určiť, ktoré môže škola využiť: „V prípade potreby škola využije u žiaka po dohode so zákonným zástupcom aj možnosť oslobodenie od dochádzania do školy/oslobodenie od predmetu (NEJ)/zmena spôsobu hodnotenia – neklasifikovanie alebo slovné hodnotenie/rozloženie alebo zjednodušenie obsahu a napĺňanie cieľov štandardov.

V prípade uplatnenia tohto odporúčania je potrebné informovať alebo konzultovať s poradenským zariadením (písomne).„

8. Veľmi sa treba vyhnúť v správe termínu platnosti správy alebo priveľmi obmedzovať termín rediagnostiky, resp. robiť to skôr ojedinele v odôvodnených prípadoch. Prakticky a efektívny scenár poradenských správ je diagnostika na prvom stupni a rediagnostika na druhom stupni a/alebo počas strednej školy. Zákon dnes nezmyselne podľa § 63 ods. 6 školského zákona vyžaduje prikladať k prijímačkám správu nie staršiu ako dva roky, čo by predpokladalo lokalizovať rediagnostiku na druhom stupni do najskôr druhej polovice 7. ročníka až 9.ročníka ZŠ. Viac o tom píšeme aj v našom článku. Na strednej škole však už nie je nutné správu časovo obmedzovať dva roky, nakoľko sa to vo vyhláške o SŠ v lete 2022 zrušilo. Rediagnostika na strednej školy teda môže byť v priebehu celého štúdia na SŠ.

Správa rozhodne nemá byť jediný spôsob, ako podporovať žiaka, poradenské  zariadenie môže a má byť v aktívnom kontakte so školou a školským podporným tímom a teda sa priebežne pýtať na klientov ale i všetkých žiakov. Správa nemusí mať ani žiadnu platnosť a môže byť teoreticky aj jedna správa na celé štúdium od MŠ až po maturitu. V skutočnosti je oveľa dôležitejšia „žitá“ správa, ktorou je pravidelná spolupráca škola, poradňa a rodina. Tá má byť priebežne a pravidelne, ale správa nemusí. 

POZOR! Poradenská správa nesmie byť návodom na IVP žiaka, ale skôr základným smerovaním. Návod na podporu žiaka neexistuje. Je to žité IVP, ktoré sa musí každý deň hľadať, podporovať v žiakovi jeho vlastnú schopnosť rásť a mať otvorené oči v tom, čo potrebuje pre svoj rast. To sa nedá napísať a už vonkoncom nie v poradenskej správe, ktorá vychádza často z jednorázového stretnutia s dieťaťom. Viac o záväznosti správy a jej otrockom dodržiavaní či kontrole zo strany inšpekcie píšeme v Mýtoch a otáznikoch nad kontrolami inšpekcie.

O tejto téme bližšie píšeme aj v tomto našom článku:

Upozornili sme na legislatívne chyby. Ministerstvo ich rýchlo opravilo.

Príprava článku vďaka finančnej podpore: